Senin, 10 Juli 2017

APODETI PROREFERENDO - Associação Popular Democrática Timorense


PRESIDENTE               : Frederico Almeida Santos Costa
SEKRETARIU JERAL : João Baptista dos Santos
SEDE                              : -
IDEOLOJIA                   : Liberalismu



APODETI harii iha loron Sábadu, data  27 fulan Jullu tinan 1974 nu’udar atitude polítika relasiona ho dezenvolvimentu situasaun polítika iha rai Portugál hanaran revolusaun dos kravus. Atitude polítika APODETI maka autonomia ka integrasaun Timor-Leste ba nasaun Repúblika Indonézia tuir Lei Internasionál nian nu’udar alternativu ba opsaun ne’ebé negosia hosi UDT (hakarak halo federasaun ho Portugál) no FRETILIN (hakarak ukun rasik-an). Manifestasaun organizasaun ida ne’e mós koalia kona-ba “frakasu kolonializasaun Portugeza” iha Timor no insentiva APODETI hodi introdús lia-indonézia nu’udar disiplina obrigatóriu iha eskola sira no defende direitu importante, hanesan hafahe rikusoin ho porsaun hanesan, saláriu mínimu, direitu halo greve, edukasaun no servisu saúde gratuitu, no liberdade hato’o opiniaun. APODETI defende liberdade relijioza no kontra diskriminasaun rasiál.
APODETI ’74 funda hosi José Osório Soares, Guilherme Maria Gonçalves, Arnaldo dos Reis Araújo, Hermenelgildo Matius, Casmiro dos Reis Araújo, no Alexandriano Borromeu. No iha tinan 2000, APODETI harii fila-fali hosi Frederico Almeida Santos Costa, Laurentino Domingos Luis de Gusmão, dan João Baptista dos Santos ho naran APODETI Pro-Referendu.
Rekoñese katak rejistru polítiku APODETI nian ladún di’ak iha tempu pasadu, lideransa APODETI Pro-Referendum iha tinan 2000 deklara katak objetivu APODETI nian iha tempu pasadu atu salva Timor-Leste nia viabilidade nu’udar Provínsia Indonézia nian ne’ebé iha autonomia. Katak, APODETI sempre fó apoiu ba opsaun referendu ka konsulta populár ho objetivu atu deside situasaun polítika Timor-Leste nian no kontra prosesu integrasaun forsadu. Iha deklarasaun públika iha Kongresu CNRT nian iha fulan Agostu tinan 1999, APODETI aseita rezultadu konsulta populár iha data 30 fulan Agostu tinan 1999 no aumenta sira nia naran hosi APODETI sai APODETI Pro-Referendu. Iha tinan 2000, APODETI mós sai membru CNRT ho sira nia reprezentante naran Frederico Santos Costa.
APODETI Pro-Referendu iha kompromisu atu fó apoiu nafatin ba programa dezenvolvimentu valór demokrasia iha sosiedade Timor-Leste nia leet ne’ebé bazeia ba:
  1. Unidade nasionál
  2. Defende  independénsia no soberania Timor-Leste nian
  3. Movimentu sein violénsia
  4. Defende valór demokrasia, toleránsia, no kultura Timor-Leste nian.

 APODETI mós apoiu:
  1. Partisipasaun iha prosesu polítiku, inklui dezenvolvimentu kódigu konduta ba partidu polítiku, Asembleia Jéral, eleisaun prezidensiál, no formulasaun legislasaun.
  2. Demokrasia multipartidária;
  3. Diálogu no rekonsiliasaun;
  4. Direitu umanu ne’ebé fundamentál ba mane, feto no labarik sira;
  5. konomia merkadu, investimentu lokál no estranjeiru ne’ebé livre, naran katak dezenvolvimentu ekonomia nian iha progresu no fó benefísiu ba moris di’ak sosiedade nian;
  6. Edukasaun universál no gratuitu;
  7. Utiliza lia-Indonézia no lia-Portugés nu’udar lian ofisiál no tétun sei dezenvolve nafatin;
  8. Tenke hatama lia-Inglés iha kurrikulu nasionál eskolár hosi nivél báziku to’o sekundáriu;
  9. Sistema saúde ne’ebé universál no gratuitu;
  10. Edukasaun sivíka no morál ba juventude sira;
  11. Hametin relasaun diplomátiku ne’ebé di’ak entre Timor-Leste ho nasaun viziñu hanesan Indonézia, Austrália no nasaun ne’ebé koalia lia-portugés;
  12. Kriasaun kampu traballu;
  13. Dezenvolvimentu rekursu umanu;
  14. Subsidiu sosiál ba vítima funu (katuas, ferik, oan-ki’ak) no ba ema hotu-hotu ne’ebé sai vítima durante prosesu polítiku hahú hosi tinan 1975 to’o 1999.

Fontes: 
VA. Safi'i, 2015, PERFIL PARTIDU POLÍTIKU, Comissão Nacional Eleiçoes


Senin, 27 Februari 2017

BIOGRAFIA António Maher LopesFATUK MUTIN

BIOGRAFIA
António Maher Lopes
FATUK MUTIN

António Maher Lopes alias FATUK MUTIN moris iha Dili, loron 1  De zembru 1965. Oan husi Bruno Lopes (Ainaro: Uma Lisan TERELOU) no Ermelinda de Araujo Carvalho (Dili: Uma Lisan LAKOTO-MANE MA’AI).
Tama Eskola “Ensino Primario” iha Escola Colégio das Madres, Balide, Dili, iha tinan 1971 to’o 1974, tanba “Revolução dos Cravos” nebe’e halo monu rejime fasista português iha loron 25 Abril 1974 no mos tanba situasaun rungu-ranga no forsas agresoras Indonesia nian invade Timor Leste iha loron 7 Dezembru 1975 mak la konsegue remata “Escola Primária”.
Liu tiha tinan 3 (tolu), hahu’u hikas fali “Ensino Primário” iha “Escola Colégio S. Fracisco Xavier”, Dare, iha tinan 1977 no remata iha tinan 1979. Hafoin, tuir aspirantadu ho halo exame admisaun ba “Seminário Menor de Nossa Senhora de Fátima”, Lahane no hahu’u “Ensino Pré-Secundário, Secundário no prepedeútico” iha “Escola Externato de S. José”, Balide, Dili iha tinan 1980 to’o 1987.
Tanba valores ema nian, moral no etika, nia deside ba kontinua estudo iha “Seminário Maior Diocesano”, Malang, Jawa Timur, iha 1987 no remata lisensiatura iha “Sekolah Tinggi Filsafat dan Teologi” (Instituto Superior de Filosofia e Teologia), Widya Sasana, Malang, Jawa Timur iha tinan 1992.
António Maher Lopes FATUK MUTIN, luta na’in ida enerjiku ba libertasaun patria ida ne’e liu hosi envolve a’an tomak iha asaun Frente Klandestina no iha aktividades resistensia armada hanesan membru Brigada Negra (Força Espesial FALINTIL nian iha kontekstu “Guerrilha Urbana”), iha Indonesia no iha Timor Leste.
Ema politiku ida nebe’e matan no neon kro’at no tasak, ko-fundador FECLITIL – “Frente Estudantil Clandestina para a Independência de Timor Leste” (1989), da AST – “Associação Socialista de Timor” (1991) no PST – “Partido Socialista de Timor” (1996), envolve a’an iha atividades barak sidadania nian, no ohin loron hetan respeitu hosi lideres historikus resistensia nian, hosi Igreja no hanesan referensia diak ida ba juventude, tanba entrega moris tomak ho koerensia no abnegasaun ba moral no etika, ba honestidade intelektual, no hosi ligasaun nebe’e kle’an ho kultura povu Timor Leste nian.
Iha ambitu luta libertasaun nasional, nia sa’i hanesan ko-autor ba “Manual Político AST” ho títulu “O Embrião da Libertação”, no partisipa mos iha redasaun livru rua seluk “ “A luta pela Libertação e o Direito Internacional” no “Fragmento Histórico”.*
Sekretariadu Nasional BRAVO FATUK MUTIN
Rua Tuana Laran, Vila Verde, Dili
Telp: (+670) 75649357 & 73809889

E-mail: seknas.bravo@gmail.com