Senin, 10 Juli 2017

APMT - Associação Popular Monárquia Timorense


PRESIDENTE               : Pedro da Costa Ramalho
SEKRETARIU JERAL :
SEDE                              : -
IDEOLOJIA                   : Konservatismu


APMT harii iha tinan 1974 hosi liurai lokál naran Pedro da Costa Ramalho (Prezidente). No la kleur, iha tinan hanesan, APMT tranforma-an ba organizasaun foun hanaran KOTA to’o iha era ukun rasik-an. Besik iha eleisaun jéral Parlamentár tinan 2012, mosu diferensa polítika entre lideransa KOTA ne’ebé rezulta konflitu internu no hamosu ideia ida hosi élite partidu balu oinsá atu harii fila-fali APMT molok eleisaun jerál.  Fundadór APMT mak Pedro da Costa Ramalho, Amelia da Costa, Cesar Agusto dos Santos, Manuel Fernades, no seluk-tan.
Partidu APMT hanesan organizasaun tradisionál no partidu ne’ebé forma hosi liurai sira ne’ebé sei ativu ka uluk ezerse knaar ne’e, iha família, xefe povoasaun sira ka uluk hala’o knaar ne’e, iha sira nia família. Iha ámbitu jerál ba timoroan sira sein diskriminasaun bazeia ba rasa no relijiaun.
AMPT ezerse nia atividade no atividade nasaun nian. Tuir sirkunstánsia AMPT hakarak  ezerse tuir posibilidade iha territóriu tomak.
Prinsípiu fundamentál ne’ebé AMPT kaer maka hanesan:
  1. AMPT orienta nia asaun bazeia ba prinsípiu polítiku demokrátiku, no hakarak sai sosiedade entre partidu polítiku sira ba organizasaun polítika unitária no independente;
  2. AMPT ezerse nia atividade ho independénsia totál relativamente ba governu, partidu polítiku, igreja ka relijiaun, ka kualkér grupu polítiku.
  3. Ezersísiu kargu iha lideransa AMPT nian laran inkompatível ho ezersísiu kualkér kargu/pozisaun polítika nasaun nian
  4. Demokrasia polítika regula órgaun no vida interna AMPT nian tomak, no ezersísiu ne’e konsidera nu’udar direitu  no devér membru sira nian, hanesan kona-ba eleisaun no distribuisaun lideransa, diskusaun livre no jestaun partidu nian.
  5. Liberdade hato’o opiniaun, no diskusaun, no ezersísiu demokrasia partidária ne’ebé prevee tiha ona no garante iha Estatutu ida ne’e, la autoriza formasaun kualkér órgaun autónomu iha partidu nia laran, ne’ebé bele viola regra demokrasia ka hafahe nia membru sira;
  6. AMPT halibur, tuir prinsípiu liberdade partidária, membru interesadu sira hodi luta ba emansipasaun, no garante nia filiasaun sein diskrimansaun ba opiniaun oioin, konseitu filozófiku ka fiar relijiozu sira;
  7. AMPT rekoñese no defende prinsípiu unidade partidária, no hakribit kualkér inisiativa tendensioza ne’ebé hamosu divizaun ba nia membru sira.


Iha eleisaun Parlamentár tinan 2012, rezultadu votu ne’ebé APMT hetan hamutuk 3,978. Ho nune’e, APMT labele avanza ba PN tanba la liu barreira eletoirál.

Fontes: 
V.A. SAFI'I, 2015, Perfil Partidu Politiku, CNE

APODETI PROREFERENDO - Associação Popular Democrática Timorense


PRESIDENTE               : Frederico Almeida Santos Costa
SEKRETARIU JERAL : João Baptista dos Santos
SEDE                              : -
IDEOLOJIA                   : Liberalismu



APODETI harii iha loron Sábadu, data  27 fulan Jullu tinan 1974 nu’udar atitude polítika relasiona ho dezenvolvimentu situasaun polítika iha rai Portugál hanaran revolusaun dos kravus. Atitude polítika APODETI maka autonomia ka integrasaun Timor-Leste ba nasaun Repúblika Indonézia tuir Lei Internasionál nian nu’udar alternativu ba opsaun ne’ebé negosia hosi UDT (hakarak halo federasaun ho Portugál) no FRETILIN (hakarak ukun rasik-an). Manifestasaun organizasaun ida ne’e mós koalia kona-ba “frakasu kolonializasaun Portugeza” iha Timor no insentiva APODETI hodi introdús lia-indonézia nu’udar disiplina obrigatóriu iha eskola sira no defende direitu importante, hanesan hafahe rikusoin ho porsaun hanesan, saláriu mínimu, direitu halo greve, edukasaun no servisu saúde gratuitu, no liberdade hato’o opiniaun. APODETI defende liberdade relijioza no kontra diskriminasaun rasiál.
APODETI ’74 funda hosi José Osório Soares, Guilherme Maria Gonçalves, Arnaldo dos Reis Araújo, Hermenelgildo Matius, Casmiro dos Reis Araújo, no Alexandriano Borromeu. No iha tinan 2000, APODETI harii fila-fali hosi Frederico Almeida Santos Costa, Laurentino Domingos Luis de Gusmão, dan João Baptista dos Santos ho naran APODETI Pro-Referendu.
Rekoñese katak rejistru polítiku APODETI nian ladún di’ak iha tempu pasadu, lideransa APODETI Pro-Referendum iha tinan 2000 deklara katak objetivu APODETI nian iha tempu pasadu atu salva Timor-Leste nia viabilidade nu’udar Provínsia Indonézia nian ne’ebé iha autonomia. Katak, APODETI sempre fó apoiu ba opsaun referendu ka konsulta populár ho objetivu atu deside situasaun polítika Timor-Leste nian no kontra prosesu integrasaun forsadu. Iha deklarasaun públika iha Kongresu CNRT nian iha fulan Agostu tinan 1999, APODETI aseita rezultadu konsulta populár iha data 30 fulan Agostu tinan 1999 no aumenta sira nia naran hosi APODETI sai APODETI Pro-Referendu. Iha tinan 2000, APODETI mós sai membru CNRT ho sira nia reprezentante naran Frederico Santos Costa.
APODETI Pro-Referendu iha kompromisu atu fó apoiu nafatin ba programa dezenvolvimentu valór demokrasia iha sosiedade Timor-Leste nia leet ne’ebé bazeia ba:
  1. Unidade nasionál
  2. Defende  independénsia no soberania Timor-Leste nian
  3. Movimentu sein violénsia
  4. Defende valór demokrasia, toleránsia, no kultura Timor-Leste nian.

 APODETI mós apoiu:
  1. Partisipasaun iha prosesu polítiku, inklui dezenvolvimentu kódigu konduta ba partidu polítiku, Asembleia Jéral, eleisaun prezidensiál, no formulasaun legislasaun.
  2. Demokrasia multipartidária;
  3. Diálogu no rekonsiliasaun;
  4. Direitu umanu ne’ebé fundamentál ba mane, feto no labarik sira;
  5. konomia merkadu, investimentu lokál no estranjeiru ne’ebé livre, naran katak dezenvolvimentu ekonomia nian iha progresu no fó benefísiu ba moris di’ak sosiedade nian;
  6. Edukasaun universál no gratuitu;
  7. Utiliza lia-Indonézia no lia-Portugés nu’udar lian ofisiál no tétun sei dezenvolve nafatin;
  8. Tenke hatama lia-Inglés iha kurrikulu nasionál eskolár hosi nivél báziku to’o sekundáriu;
  9. Sistema saúde ne’ebé universál no gratuitu;
  10. Edukasaun sivíka no morál ba juventude sira;
  11. Hametin relasaun diplomátiku ne’ebé di’ak entre Timor-Leste ho nasaun viziñu hanesan Indonézia, Austrália no nasaun ne’ebé koalia lia-portugés;
  12. Kriasaun kampu traballu;
  13. Dezenvolvimentu rekursu umanu;
  14. Subsidiu sosiál ba vítima funu (katuas, ferik, oan-ki’ak) no ba ema hotu-hotu ne’ebé sai vítima durante prosesu polítiku hahú hosi tinan 1975 to’o 1999.

Fontes: 
VA. Safi'i, 2015, PERFIL PARTIDU POLÍTIKU, Comissão Nacional Eleiçoes